Reportáž z Malej Fatry

Aktuálne výhodné ubytovanie v Malej Fatre nájdete TU.

Začiatkom jesene sme sa s partiou kamarátov rozhodli, že preskúmame krásu slovenských hôr. Nerozhodovali sme sa dlho kam budú smerovať naše kroky. Vybrali sme si Malú Fatru. Môžem vám prezradiť, že nikto z nás neľutuje a na úžasné chvíle spomíname doteraz.

Keďže každý sme z iného kútu Slovenska, dohodli sme sa, že sa stretneme pred známym hotelom Diery v Terchovej. Odtiaľ sa začala naša turistika v sobotu o šiestej ráno. Zvítali sme sa a vydali sa na cestu. Ani jeden z nás nie je horlivý turista, ktorý každý víkend trávi niekde v horách. Zvolili sme teda uvoľnené, ale za to svižné tempo. Ako prvé sme prešli cez vskutku nádherné Jánošíkove diery. Potok krásne hučal a tie rebríky, ktoré sme museli prerúčkovať boli veľmi fajn osvieženie pred ešte náročnou a dlhou cestou.

mala fatra dovolenka

Po hodine šliapania bez pauzy a hlavne úplne hladní, sme konečne zastavili pod Veľkým Rozsutcom. Vytiahli sme raňajky a začali jesť. Posilnení sme sa opäť vydali ďalej. Náš cieľ bol od nás vzdialený viac ako pätnásť kilometrov. Prechádzali sme cez rôzne tiesňavy, rovinky a kopce.

Ako sme išli na Poludňový Grúň začal,  fúkať taký vietor, že som si musela vytiahnuť vetrovku s kapucňou a dať si rukavice na ruky. Bola mi zima a začínala som mať celého tohto výletu plné zuby. Túra bola o to náročnejšia, že sme sa občas museli brodiť snehom, blatom a dosť veľkými kalužami. Cieľ bol však stále v nedohľadne. Na obed sme sa skryli pred veľkým vetrom na lúke. Výhľad bol krásny a počasie sa umúdrilo. Obedovali sme bryndzu s pečivom. Ja som si dala ešte hroznový cukor a pokračovali sme ďalej.

Ako som už na začiatku spomínala, vôbec nie som turistka a hlavne nie v takýchto terénoch. Nenapadlo mi, že by som si mala dať na takúto túru vyššie ponožky, keďže moje topánky sú vysoké a hlavne nové tam ma zaručene otlačia. Keď sme mali odšliapané asi devätnásť kilometrov, zbadali sme chatu, na ktorej sme mali v ten deň prespať. Zrazu som pocítila obrovskú eufóriu a už som ani taká unavená nebola. Ako sme prišli na chatu, vyzula som si topánky, napočítala som si asi  desať otlakov okolo členku, ale bolo mi to jedno. Ten pocit, že už nikam nemusím ísť a  mám pred sebou krásne orosené pivo bol na nezaplatenie. Na večeru sme si dali perfektnú kapustnicu s údeným mäsom. telemetrovane_medvieda

Dokonca sme sa aj plnohodnotne osprchovali vo veľmi peknej sprche a išli sme spať do takzvanej kóje. Čo to bolo? No kója je prosím pekne niečo horšie ako stan. A to som si myslela, že nič horšie už neexistuje. Spali sme na povale tej chaty, kde nebol čerstvý vzduch, svetlo ani okno.

Na celej povale nás spalo osemnásť. Ešte, že sme boli po troch. Kója je drevenými latkami oddelený priestor na spanie. Proste nič pre ľudí ako som ja. Spalo som asi len dve hodiny, keďže tam s nami spali aj jedinci, ktorí chrápali ako keby im platili. Na druhý deň ráno sme sa posilnili skvelou praženicou a vydali sme sa opäť na cestu. Všetci sme boli unavení, neoddýchnutí, no nevzdávali sme sa. Vyšli sme na Malý Kriváň, ktorého nadmorská výška ja 1671 metrov nad morom. Ten pohľad na našu krajinu bol úžasný. Musím skutočne uznať, že slovenská príroda je vážne nádherná.

Po celodennej turistike sme sa dostali do dediny Strečno. Sadla som si na schody jedného supermarketu a čakala som na autobus. Ten však nechodil, tak sem si chytili ,,stopa“. Zastavil nám mladý Kórejec, ktorý nás odviezol do Žiliny na vlakovú stanicu. Na žilinskej stanici sme sa všetci rozlúčili a každý sa vydal svojim smerom. Musím uznať, že to bol zážitok, na ktorý v živote nezabudnem.

Pozrite si aktuálne výhodné ubytovanie v Malej Fatre TU.

Autor článku: Laura

Facebooktwittergoogle_plusredditpinterestlinkedinmail